Lole

Nie je to tak dávno, čo Zemi prestalo kraľovať levie srdce a bytosť menom človek, ktorá sa vyvíjala po stáročia, nadobudla nový trojdimenzionálny rozmer. Ovládla zem, nebo i vodu. Páni tvorstva ,ako sa sami častokrát označujeme, pretvorili svet na niečo nové, no v súčasnosti úplne prirodzené. Zmenili sa novým spôsobom života aj jeho hodnoty? Naša spoločnosť odjakživa túžila po objavoch a nových výdobytkoch. Už od samého počiatku, kedy nám nestačilo prvé primitívne dorozumievanie, vzniklo slovo, prvá reč a potreba uchovania poznatkov pre ďalšie generácie bola uspokojená vznikom prvého písma. Dnes sa nám zdá priam nemožné, koľko spomínaných generácií sa vystriedalo a prežilo svoj život na našej planéte. Paralelne so začiatkom nášho letopočtu, prišlo k nespočetnému množstvu zmenám a vynálezom. Ani nie doba ,ale konkrétni ľudia nám otvorili brány poznania a spolu s rôznymi novými teóriami prišla aj prax. Nás život sa stal jednoduchší. Cesty zaplnili autá, oblohu lietadlá. K šíreniu informácií postupne prispel rozhlas, televízia a internet. Ľudstvo nestíhalo vychádzať z údivu nad dlhočizným zoznamom noviniek. Bohužiaľ musím podotknúť, že nie všetky obohatili a aj v terajšom svete obohacujú, život človeka pozitívne. Práve dvadsiate storočie, ktorého koncom som sa narodila i ja, bolo zlomom v histórii a je nepochybne najdôležitejším bodom na časovej priamke z hľadiska nielen vedy a jej prínosu , nového geopolitického členenia celého sveta, ale aj života, a jeho koncu. Ten priniesla zo sebou Prvá a Druhá svetová vojna, ktorej obeťami fašistických ideálov sa stali nevinné rodiny ba i celé mestá. Dnes sa krajiny snažia hlásať demokraciu, no tá bohužiaľ niekedy stále spočíva vo výroku Winstona Churchilla: „Demokracia začína oblečením saka a odchodom k voľbám a končí vhodením lístku do urny.“ Zamyslime sa či majú aj po toľkých rokoch slová bývalého anglickeho premiera niečo do seba. Hoci mám len osemnásť rokov a moja krídla nie sú ešte rozprestrené , myslím že v určitom smere má pravdu. Každý si dokáže vytvoriť na vec vlastný názor a aj to čo sa zdá nemenné dokáže vyriešiť revolúcia. Tá však zo sebou prináša rozpory a hádky a koreň problému sa nám začína vzďaľovať ešte hlbšie. Zlo plodí zlo, tak prečo v ňom pokračovať? Riadime sa nielen zákonom či božími prikázaniami ale i vlastným svedomím, ktoré je, či už chceme alebo nie, dobrým i zlým radcom. Z vlastných skúseností, ktorých zatiaľ nie je veľa a určite sa nedajú porovnávať s vami, ktorým život dožičil zopár neľahkých lekcií, zisťujem, že svoje ružové okuliare som nedobrovoľne zložila vstupom do tohto veľkého sveta. Ako vraví Janko Silan vo svojej básni Svätojánske mušky: „Cesta životom je kostrbatá. Keď raz prídu skúšky, meníme smer a vôbec zmysel žitia na zemi.“ Veď nikto nie je dokonalý a ani ja nie. Ťarcha voľby akým smerom sa vybrať je na každom z nás. Nebude však podstatné či na západ alebo na sever. Veď nové obzory sa otvárajú aj na juhu. Snažiť sa preplávať bez zaváhania a doraziť do cieľa s úsmevom je snom , ktorý by som chcela realizovať každý deň. Dokončiť svoju životnú púť so vztýčenou hlavou a čistým svedomím. Preto na voľbe záleží a postaviť sa na „správnu stranu“ nie je len vecou postoja ale i odvahy a viery v lepších ľudí - v lepší svet. A za to sa oplatí bojovať.